67775a2976_91561051_o2

 

 

Skrátka občas príde na psa mráz a ten má pocit, že si ho nikto nevšíma..

 

 

Ľudia sa chovajú rôzne, keď si uvedomia, že druhých nezaujímajú alebo sa o nich nikto nezaujíma. Niektorí ľudia si dokonca myslia, že ľudí treba zaujať, aby sme pre nich niečo znamenali. Je to však pravda?

 

 

Mnohí mladí ľudia, ktorí v živote ešte nič nedokázali si myslia práve to, že ak druhých ľudí zaujmú svojimi postojmi a názormi, potom budú môcť niečo znamenať. Často sa však stáva, že si pletú drzosť s dobrými mravmi a vtedy vyspelejší pochopia, že treba ísť do úzadia a ignorovať takéto typy ľudí.

 

Nehovorím, že som vyspelý typ človeka, to rozhodne nie som, hlavne nie v rámci rodiny. Navonok som trochu utiahnutá, no vo vnútri bláznivý človek, ktorého ulitu treba otvárať postupne. Svoje okolie si všímam celkom dosť a stihla som postrehnúť niektoré veci, ktoré sa dejú často v spoločnosti.

 

Ľudia sa radi predvádzajú pred druhými. Pravým príkladom sú chalani, napríklad aj z mojej triedy, ak je jeden sám, tak je utiahnutý a dokáže byť aj priateľský a rozumne sa správať ku dievčatám. Ale keď sa dostáva tento jedinec do väčšej skupinky, stáva sa z neho iný človek. Doslova a do písmena. Uťahuje si z dievčat, pokrikuje nadávky a správa sa ako nadradený samec. To je prirodzené správanie chalanov v spoločnosti iných chalanov.

 

A dievčatá? Nepoteším vás, ale ani dievčatá nie sú výnimkou. Možno s malými rozdielmi, ale sme na tom podobne. Ja by som však dokázala dievčatá rozdeliť na pár podskupín. Sú dievčatá, ktoré sa rady zdržujú v menších skupinkách, no aj v tých sú schopné celkom slušne sa odviazať. Medzi také sa zaraďujem napríklad aj ja a môžem povedať, že takéto skupinky sú väčšinou nepochopené. A druhou takou skupinkou by mohli byť dievčatá, ktoré majú rady veľké skupiny a obklopujú sa množstvom ľudí. Sú to väčšinou sangvinici a optimistickí extroverti, ktorí radi komunikujú so svojim okolím, smejú sa ako vyšinutí a robia roztržky medzi chalanmi.

 

Rozdiel medzi týmito dvoma skupinami dievčat je ten, že o dievčatách v menších skupinkách by sa dalo povedať, že majú medzi sebou väčšie puto priateľstva a mnohokrát by sa dalo povedať, že ich vzťahy hraničia so súrodeneckými vzťahmi alebo možno aj telepatiou, u podaktorých. Zato tie väčšie skupiny túto výhodu priateľstva nemajú. Je to tam práve naopak časté hádky, intrigy a nedorozumenia medzi sebou.

 

Myslíme si, že ak sa niekto na nás priamo nepozerá a netrávi s nami voľný čas, tak automaticky nemôže tušiť čosi o našom súkromí. Možno sa nám podarí zakryť veľký smútok smiechom alebo dobrou náladou, ale už len naše činy a správanie nás môže uviesť do podozrenia druhých. Jeden by sa divil, čo si na nás druhí všimnú. Niektorí sú síce skutočne nevšímaví, ale kto chce, ten si všimne. A potom je už len na ňom, či sa rozhodne pomôcť alebo zostať v ústraní a pozorovať naše počínanie.

 

Každopádne by sme nemali zabúdať na to, že kým trávime čas v spoločnosti, či už v školskej alebo pracovnej, nikdy nie sme sami. Aj keď občas ten pocit príde. Vždy je tu niekto kto sa díva. A možno čaká len na správnu príležitosť..