d7db2056e2_89592481_o2Žijem svoj život tak, aby som neskôr nemusela so slzami v očiach uvažovať nad svojimi hlúpymi chybami. Ja viem, že som ako všetci ostatní a robím vo svojom živote mnoho zlých rozhodnutí. No na rozdiel od iných ľudí sa so svojimi rozhodnutiami viem zmieriť napriek tomu, že si úplne uvedomujem zlý smer mojich predošlých rozhodnutí.

 

 

Žijem originálny život, nie taký život, aký by mi ho niektorí chceli napísať. Treba si uvedomiť, že ja som proste ja a tak to aj zostane, pretože to tak by byť a tým pádom za všetky svoje rozhodnutia zodpovedal jedine (a nikto iný) len ja.

 

Ako sa totiž hovorí:

,,Každý sme strojcom svojho šťastia.”

 

Ja si teda myslím, že ku šťastiu stačí tak málo a pritom k tomu málu je strašne dlhá a náročná cesta, no uznávam, že to málo, ktoré nás raz za čas stretne nakoniec stojí za to, aby sme zaň bojovali. Pretože práve to málo je to šťastie.

 

Nikdy nemôžeme vedieť, čo si pre nás ten tam hore pripraví. Veď toľkokrát som si už povedala, že ma už nič nedokáže prekvapiť, a (no predstavte si) vždy sa niečo také našlo. A práve o tomto je život.

 

Človek častokrát zakopne a niekedy má pocit, že sa zo zeme, na ktorej sa ocitá, už nikdy nepostaví. Vždy je tu však niečo alebo niekto, kto mu z tej zeme pomôže vstať. Ľuďom hovoríme kamaráti alebo priatelia a veciam hovoríme príčiny. V živote je mnoho príčin na smútoka mnoho príčin na radosť. A všetko treba brat tak, ako to príde. Aj ten kopanec dostávame zaslúžene. Slúži na to, aby nám tam ten hore ukázal, že niečo robíme zle a mali by sme to zmeniť.

 

Snaží sa nám roztvoriť oči, aby sme začali vnímať to, čo sme v zaslepení nevnímali tak, ako by sme mali. Snaží sa nás priviesť na cestu, ktorá bude pre nás správna. Snaží sa priviesť nás k rozumnejším a lepším rozhodnutiam nielen pre nás ale aj naše okolie.

 

Proste… jedno slovo: Život. Život je všetko, čo človek potrebuje. Život je to, za čo človek bojuje. Človek musí žiť! A musí žiť správne! A musí hľadať svoju životnú cestu.

 

Aj napriek tomu, že som od života za svojej existencie dostala mnoho kopancov, musím povedať, že rozhodne stojí za to žiť ho ďalej aj so “zraneniami”, ktoré mi spôsobil v minulosti. Niekedy sa síce môže dostaviť pocit nepotrebnosti alebo menejcennosti, ale verte (či aj neverte!) tento svet nás potrebuje. Veď bez nás rôznorodých a takmer za každých okolností nevypočítateľných ľudí by tu na Zemi bola nuda.

 

A preto treba žiť, aby sme sa neskôr mohli smiať na tom, aké chyby sme spravili. Nech si tento svet zapamätá, že sme tu kedysi boli.