33193fb680_91486763_o2

Odmala som vyrastala na krajine, ktorá nesie názov Slovensko. Spoločenstvo ľudí žijúcich na území nesúcom toto meno, sa nie vždy správa tak, ako sa patrí a nie vždy ideme vzorom všetkým ostatným. Nie sme nejaká rozľahlá krajina, ale aj napriek tomu mám pocit, že táto krajina pre mňa znamená viac, než som občas ochotná pripustiť.

 

Narodila som sa v hlavnom meste nášho štátu – v Bratislave. Nemôžem povedať, že by som z toho mala zimnicu na chrbte alebo by som na to bola nejako zvlášť hrdá. Nie som jediná, čo som sa narodila práve na spomínanom mieste a preto to nie je nič výnimočné, aspoň nie z môjho uhlu pohľadu.

 

Zatiaľ som sa príliš nedostala k podstate článku, ale už by som sa mala prepracovať. Hovorila som o správaní Slovákov a o tom, že nie som príliš hrdá na miesto svojho narodenia. Slováci toho príliš nedokázali a skôr by sa dalo povedať, že sme v mnohých smeroch považovaní za podradných podvodníkov a skorumpovaných zlodejov. Toto sú kruté fakty, ale niektorí ľudia skrátka nepoznajú druhú stránku veci. Slovenská príroda je celkom slušne výnimočná a dalo by sa povedať, že tatranská príroda nejde len tak s niečím porovnávať, síce si naše Tatry prežili už svoje a v tomto období v nich ešte stále nie sú stromy na poriadku, ale ja si napriek tomu dovoľujem povedať, že je to dačo prekrásne a hory sú úžasné na turistiku.

 

A ten kto nemá rád turistiku, toho iste poteší rôznorodosť slovenských nákupných centier alebo napríklad aj mnoho historických budov, ktoré sa u nás nachádzajú. Osobne by som z týchto záležitostí návštevníkom odporúčala navštíviť hrad Červený kameň alebo Bratislavský hrad, pre mňa sú tieto hrady peknými a sú sprevádzané pestrou históriou, naša dejepisárka by teda vedela o tom rozprávať omnoho viac než ja a ja sa o to moc nezaujímam, viem to len tak náznakovo, nie som žiadny historik.

 

Viem, že mnohokrát sa nechovám práve vzorovo ku svojej krajine a prehlasujem o nej nie práve veľmi dobré veci, ale musím povedať, že som rada, že som Slovenka a neviem pre predstaviť, že by som žila kdesi inde, v inej spoločnosti, s inými zvykmi, v inej rodine. Nemôžem si ani predstaviť, čo by bolo so mnou, ak by som sa narodila do nejakej rodiny v Amerike či Anglicku, neviem, či by sa mi to akurát pozdávalo, aj keď v budúcnosti plánujem cestu do Anglicka.

 

Mám rada svoju vlasť, ale nie vždy to ide dať jasne najavo, keďže naši politici nie sú práve vzorovými príkladmi a podaktorých veľmi rada nemám a vedela by som si Slovensko predstaviť aj bez nich, ale nebudem ich menovať, je to trochu o inom. Slovensko je moja milovaná vlasť. ☺